Professor Sekepe Daniel Matjila o simolotse sekolo ka 1968 kwa Phake Thabeng mme a ithuta gona go fitlha ka 1971. Ka 1972 ke fa a tsweletsa Mophato wa Boraro kwa Refitlhile Combined School mo motseng wa Temba.
Lokwalo lwa Mophato wa borataro o lo falotse kwa Thabo ya Batho mo motseng wa Bosplaas. Fa sekolo sa Kgaphamadi Junior Secondary se simololwa ka Ferikgong 1976, Prof. Matjila e nnile mongwe wa baithuti ba ntlha mo sekolong se. O falotse lokwalo lwa Mophato wa borobedi kwa Ntswane High School. Dithuto tsa materiki o di feditse kwa Matlaisane high School.D.S.
Prof. Matjila o falotse dithuto tsa BA ka 1985. A wetsa dithuto tsa borutabana H.E.D kwa Turfloop ka ngwaga wa 1986. Ka 1988 a wetsa B.A. (Hons). Lokwalo lwa Master of Arts (M.A) o le konoseditse ka ngwaga wa 1994 kwa Yunibesithing ya Potchefstroom. Dithuto tsa bongaka, Doctor of Literature and Philosophy (DLitt et Phil) o di falotse mo Yunibesithing ya Aforikaborwa (Unisa) ka 2009.
Prof. Matjila o simolotse go ruta kwa sekolong sa Ratshepho High School ka ngwaga wa 1987. Ka ngwaga wa 1990 a tlhatlosiwa go nna Tlhogo ya Lefapha la Dipuo (Setswana le Seesimane) a ntse a ruta le thuto ya hisetori mo Kereiteng ya 12.
Ka 1993 ke fa Prof. Matjila a simolola go ruta kwa Yunibesithing ya Bokone, mo Lefapheng la Setswana. Ka 1994 a dirwa Tlhogo ya namaosatshwere ya Lefapha la Setswana kwa Turfloop. O tlhatlheletse baithuti ba Turfloop go fitlha ka 31 Mopitlwe 1996. Ka 1 Moranang 1996 ke fa a simolola tiro e ntšhwa jaaka Motlhatlheledimogolo mo Lefapheng la Dipuo tsa Bantsho mo Yunibesithing ya Aforikaborwa (Unisa). Ka 2003 one a tlhophiwa go nna Mokaedi wa Pan African Languages and Cultural Development Centre.
Prof. Matjila o kwadile padi ya pulamadibogo e bong “Malakabe” mme ya latelwa ke ngatana ya dikhutshwe le ditlhamo e bong “Dintelo” e a e kwadileng le E.M. Makhele. Ene le Mogomotsi Mfikoe ba kwadile dipatsana “ Go jela botlhoko teng” gammogo le “Bodila.” Ka 2004 ke fa Prof. Matjila, Khoali le Segone ba kwala Setswana Tota” (Dikereite 4-6) e le dibuka tsa kharikhulamo e e tlhabolotsweng (NCS).
Kwa bokhutlong jwa 2004 Prof. Matjila le Segone ba tshwaraganela “Monate wa Setswana (Dikereite 7-12) tsa Kemo e e Tlhabolotsweng ya Kharikhulamo ya Bosetšhaba. Ka 2012 a fetolela bayokerafi ya Sol Plaatje mo Seesemaneng le Prof Karen Haire wa Principia University, Illinois (USA). Bayokerafi ya gapa sekgele sa English Academy of Southern Africa ka 2014. Ka 2015 a kwala buka “Bringing Sol Plaatje Back Home” le Karen Haire e e phasaladitsweng ke Africa World Press, New Jersey, USA.
Prof. Matjila o buisitse dipampiri tsa thuto di le 25 mo dikhoforentsheng tse di neng di tshwaretswe mo mafelong a le mantsi a Aforikaborwa, Botswana, Lesotho, Swaziland, Maryland, Washington, Chicago, Philadelphia, Wisconsin (USA); Stockholm, (Sweden); Singapore; Tokyo, (Japan); Jybaskyla, (Finland); le Essen (Germany); Adelaide (Australia); Lisbon (Portugal); Athens (Greece); Madrid (Spain); Paris (France) le mafelo a mangwe a mantsi. O phasaladitse diathekele tsa saentshe di le lesomenne mo dijenaleng tse di atlenegisitsweng tsa saense.
Prof. Matjila ke moporofesara wa ntlha yo o tletseng wa Hisitori, Ngwao le Puo ya Setswana. Ke motlhatlhobi-mogolo wa Cambridge International yo o katisang barutabana mo Aforikaborwa, Botswana, Namibia le Zimbabwe. Ke moemedi wa Academy of African Languages (ACALAN).
Prof. Matjila o nyetse Lerato Manthuding mme ba segofadiwa ka bana ba le bararo, basetsana ba le babedi le mosimane a le mongwe. Leitibolo ke Kefilwe Matlhaka, (Mmatau, ke fitlhetse ditau kwa Rantswetswetswe, ka tsena fa gare ka goga tawana) a latelwa ke Itumeleng Nkube (Makhukhuna a boRakau, a ka khukhuna ke tla le dingope, go pholosa manku a swana) mme gofejane ke Warona Otsile Nkone (Ramokone wa boThapedi, rantlhanyana wa Matjila yo o tumileng fa pele ga kgosi).
Motse wa Temba o ipela ka wena!